Romana Klimeková: Svietidlá sú ako hudba vo filme, ak je zlá, nedá sa na to pozerať

Romanu Klimekovú mnohí poznajú vďaka projektu Pes v núdzi, ktorý založila spolu s Dominikou Homolovou. Už niekoľko rokov sa však venuje svojej ďalšej veľkej vášni, interiérovému dizajnu. Len pred niekoľkými mesiacmi spolu s architektkou Petrou Tauberovou založili značku kamenného nábytku DVE. Ako nápad vznikol a čo je alfou a omegou pri zariaďovaní bývania? Prečítajte si zaujímavý rozhovor plný inšpirácie.

Aká bola tvoja cesta k interiérovému dizajnu? Spomenieš si ešte na prvý projekt, ktorý si realizovala?

Moja cesta sa vyvinula spôsobom, kedy sa z hobby a vášne stane práca. Inklinovala som k tomuto smeru už od mladého veku, doma som nabádala rodičov na neustále zmeny, to isté som robila na návštevách u priateľov, zariaďovala som alebo zveľaďovala prenájmy, v ktorých som žila... Ale prvý vážny projekt bol určite dom môjho bývalého priateľa, kedy ma architekti z ateliéru AT26 "zobrali do tímu" a uviedli ako spoluautorku interiéru. Bol to doslova prvý krok, kedy sa zo záľuby stalo povolanie a vďaka tejto realizácii som dostala druhú, a pre mňa prvú platenú zákazku.

Aký štýl ti je najbližší? 

Mám rada, ak interiér komunikuje s prostredím a architektúrou, v ktorej je zasadený. Ak ma v ňom nič nevyrušuje a všetko spolu vytvára symbiózu a lahodí oku. Osobne sa mi páči tzv. french style alebo new chic, parížske byty plné umenia a detailov. Môj obľúbenec je Jospeh Dirand, jeho vlastný byt je jeden sen.

Ale páči sa mi aj atmosféra bytov v Londýne, realizácie, ktoré robí BANDA design studio sú dych berúce, lofty v New Yorku, byty v Kodani... Obzvlášť Škandinávci majú veľmi rozvinutú kultúru pre kvalitné bývanie. Majsterka kombinatoriky z LA Kelly Wearstler... Je toho naozaj veľa. V zásade mi nejde o štýl, ale o prepracované, kvalitné veci so zmyslom pre detail a nadčasovosť.

Hovorí sa, že obuvník chodí bosý. Bolo pre teba ťažké navrhnúť si vlastné bývanie? Ako to u teba doma vyzerá? 

Môj prvý byt som si zariaďovala naozaj veľmi dlho, tým, že som mala vysnívané kúsky, alebo boli vyrábané veci na mieru to išlo postupne. Nasporila som si a pokračovala. Teraz tu cestu absolvujem opäť, v aktuálnom byte bývam tri a pol roka a ešte stále nie som hotová (smiech).

U mňa doma prevláda taký paris vibe. Žijem v historickom dome, mám veľmi rada vysoké stropy a pôvodné prvky a do toho si postupne kupujem alebo dávam vyrábať kúsky, ktoré mam roky na wish liste. Môj vkus sa po rokoch stabilizoval a našťastie nemám ten problém, že ak vyjde na trhu niečo nové, tak mám potrebu to mať. Som typ, ktorý si dlhšie vyberá a premyslí, lebo už to potom nechce meniť. Rada zbieram obrazy, úžitkové umenie a doplnky.

 

Tvoje realizácie nás zaujali jednoduchosťou, no pritom sofistikovanou prácou s detailmi. Najviac nás zaujal Palac M. alebo House H212. Vieš nám o týchto realizáciách povedať viac? 

Mám šťastie na klientov. V prvom prípade sa jednalo o klientku, ktorá bola na mňa ochotná čakať a vyzerá, že je spokojná, nakoľko naša spolupráca pokračuje aj na ďalších projektoch. House 212 sú tiež klienti, ktorí sa ku mne vrátili po rokoch, kedy som im robila predošlý byt a pri kúpe novej nehnuteľnosti volali rovno mne.

Tomu hovorím udalosti za odmenu, nakoľko už prevláda dôvera, poznáme sa a odrazí sa to na výsledku. Vedia, že som typ s cieľom vytvoriť interiér, ktorý sa neriadi trendom, ale snaží sa byť funkčný, verím, že aj nadčasový, a neomrzí ani po rokoch bývania.

Buďte v obraze s naším magazínom
Dostávajte pravidelný výber najnovších článkov
Vaša žiadosť bola neúspešná. Prosíme, skúste to znova.
Vaše prihlásenie sa prebehlo úspešne.

 

Za zmienku určite stojí aj byt, ktorý si zariaďovala pre Máriu Švarbovú, jednu z najuznávanejších slovenských fotografiek. Aká bola táto spolupráca? Dalo by sa povedať, že obe ste z jedného, kreatívneho, fachu a máte cit pre estetiku - hralo vám to vďaka tomu spolu, alebo to bolo skôr naopak? 

Mária bola veľmi dobrá klientka. Mala jasnú predstavu a vedela, čo chce. Plus je jej blízka estetika a sama vo zveľaďovaní a budovaní svojho obydlia pokračuje. Mám rada, ak klienti objavia a prepadnú investíciám do svojich príbytkov, kupujú obrazy alebo nový ikonický mobiliár. Je to pasia na celý život a peniaze nepodliehajú amortizácii, ako napríklad v prípade áut alebo elektroniky.

 

Vo všetkých realizáciách je množstvo zaujímavých doplnkov, či už originálny nábytok, svietidlá či obrazy. Máš overené značky, dodávateľov a umelcov, alebo je to od projektu a dialógu s klientom?

Ďakujem. Vždy je to o dialógu s klientom, ktorého sa od prvého stretnutia snažím navnímať a vyhovieť mu v potrebách, ale najmä vytvoriť mu priestor, v ktorom sa bude cítiť dobre, prirodzene a bude odrážať jeho osobnosť. Samozrejme, mám overené aj obľúbené značky, dodávateľov, umelcov, obchody... Ale pri každom projekte ide o klienta, nie o mňa a moje osobné preferencie. Za mňa je splnená "domáca úloha", ak všetko spolu ladí, ja som s tým štýlovo ok a zároveň sa to páči a vyhovuje aj klientovi.

 

Zavítaš občas aj do bazárov či oslovíš reštaurátorov starších kúskov? 

Milujem to (úsmev). Mám už aj stabilných dodávateľov a veľmi rada používam vintage veci do projektov. Sú to často jedinečné kúsky a zohrávajú v priestoroch úlohu šperkov, rozbijú v dobrom slovom zmysle atmosféru. Niečo sa aj repasuje a niektoré kúsky sú v tak zachovalom stave, že nie je treba s nimi už nič robiť.

Minulý rok si spolu s architektkou Petrou Tauberovou založila značku kamenného nábytku DVE. Ako vznikol tento nápad? A ako sa vám zatiaľ darí?

Petra okrem práce tvorí doplnky z kameňa pod značkou Petra Mark. Jej výrobky som objavila náhodne. Po rokoch som menila dodávateľa kameňov pre projekty a začala som spolupracovať s kamenárstvom v Šamoríne. Moja prvá návšteva do výroby bola "osudová". V kancelárii vedúceho som na kresle videla obal od Peti. Moje oči skúmavo skenujú okolie a ak ma niečo zaujíma, hneď reagujem. Povedala som vtedy vetu "Som rada, že aj vám sa páčia výrobky Petry Mark", a on na mňa prekvapene pozeral, že o čom to točím... (úsmev) A tak som zistila, že Petra chodí svoje kamene vysekávať práve k nim.

Spojila nás teda náhoda, alebo osud, ľudsky sme si sadli. Spolupráca začala, keď som chcela pre seba do bytu riešiť celokamenný konzolový stolík a Petra mi pomohla s jeho nákresom, keďže je technicky zdatnejšia ako ja. Potom sme si povedali, že nám obom pri práci chýbajú také a také stoly a začali sme... Sú to niche produkty, pre milovníkov jedinečnosti. Všetky sa robia ručne a často ich pomáhame samé lepiť. Ale sme šťastné, že sa nájdu ľudia, ktorí inklinujú ku kvalite, nadčasovosti a láske ku prírodným kameňom ako my dve.

 

Aký vkus majú Slováci? Vieme si podľa teba pekne zariadiť svoje domovy? 

Toto je záľudná otázka... Ja nemôžem a ani nechcem hodnotiť vkus nášho národa, lebo to vnímam len cez svoju optiku. Ale videla som už veľa veľmi pekných interiérov a vždy ma to poteší.

 

Na čom by sme mohli viac zapracovať, aby naše interiéry vyzerali nadčasovejšie a šik? 

Menej je viac a pomaly ďalej zájdeš. Roky opakujem, že investujte radšej do dobrého základu, ako sú kvalitné podlahy, sanita, armatúra... Lebo to sa už potom mení ťažko. A kľudne si budete postupne veci podľa priorít dokupovať. Pre mňa sú veľmi dôležité aj svietidlá. Je to ako hudba vo filme. Ani ju nevnímate, ak je dobrá, ale ak by tam nebola, alebo bola na nič, tak ten film nemôžete pozerať.

Čo by si odporučila ľudom, ktorí nemajú priestor na spoluprácu s architektom či dizajnérom, no stále im záleží na peknom bývaní? Sú nejaké zlaté zásady, ktorých sa dá držať? 

Dnes je extrémne veľa inšpirácie, čo je niekedy až na škodu. Pinterest a iné platformy ľuďom nevysvetlia, že na dané svietidlo nemajú výšku stropu, priestor, alebo, že ten štýl sa hodí úplne k inej budove, oknám atď. Ale keby som mala povedať, berte priestor ako celok, myslite na detaily, ako sú vypínače, zásuvky, kľučky... Lebo tieto, pre veľa ľudí nedôležité prvky, tvoria konečný výraz interiéru. A pozor na bláznenie sa vo farbách a kombináciách viacerých typov dreva a podobne... To nemusí dopadnúť dobre (úsmev).