S psychologičkou o zariaďovaní detskej izby aj budovaní dôvery: Naučme sa klopať!

Kedy je najvhodnejšie obdobie na vlastnú detskú izbu, alebo aký význam zohráva pri zariaďovaní svetlo? O tom sme sa porozprávali s detskou psychologičkou Mgr. Zuzanou Palenčárovou z Centra Psyché.


Mgr. Zuzana Palenčárová, klinická psychologička a psychoterapeutka, odborná garantka


ma výchovy detí je veľmi citlivá a odborníci sa zhodujú, že neexistujú všeobecne platné pravidlá, ako k najmenším pristúpiť. Každé dieťa je jedinečné, má iné potreby, individuálnu rýchlosť vývinu, inak vníma a reaguje na ľudí, vzťahy aj veci okolo seba. Ak vás táto problematika zaujíma viac, odporúčame kontaktovať priamo odborníkov. 

Kedy je správny čas na presun dieťaťa do vlastnej izby? 

To veľmi závisí od dieťaťa, jeho emočnej zrelosti, rodinných pravidiel a očakávaní. Ale najneskorší čas je asi v období nástupu do predškolského ročníka v MŠ.  

Čo robiť v prípade, že rodičia v byte nemajú dostatok miesta, voľnú samostatnú izbu?  

Mali by sa snažiť dieťaťu vytvoriť jeho kútik, vlastnú posteľ a miesto na hranie. Je potrebné identifikovať rešpektovať tento malý priestoraj keď bude oddelený iba vizuálne. Oddeliť ho viete napríklad skrinkou, definovanou plochou koberčeka, u starších detí to môže byť záves, paraván, oddeľujúca knižnica a podobne. 

Ako presun dieťaťa do vlastnej izby realizovať? Sú nejaké techniky, metódy, ako to zvládnuť lepšie? 

Pomôže, ak sa dieťa aspoň trošku zúčastní zariaďovania jeho priestoru, ak môže o niečom rozhodnúť. Tiež odporúčam dať mu čas si tam zvykať, hrať sa, pospať si poobede a neskôr aj na noc. 


Je teda na mieste nechať dieťa vstupovať do zariaďovania? Pýtať sa na jeho názor a zohľadňovať ho? 

Do istej miery áno. Je dobré sa dieťaťa opýtať na jeho názor. No konečné rozhodnutie musí urobiť rodič s nadhľadom a zo širšej perspektívy, ktorú dieťa nemusí ešte zo svojho pohľadu vidieť. 

Buďte v obraze s naším magazínom
Dostávajte pravidelný výber najnovších článkov
Vaša žiadosť bola neúspešná. Prosíme, skúste to znova.
Vaše prihlásenie sa prebehlo úspešne.

Existujú všeobecné rady, ako izbu zariaďovať? 

Dôležité je v prvom rade vymedziť rôzne zóny, pracovnú, na hranie, na spanie, a nemiešať ich. V rámci spacej zóny je ideálne posteľ prisunúť k stene, aby za hlavou bolo chránené miesto. V pracovnej zóne treba zabezpečiť dobré osvetlenie na písanie či kreslenie. Počas dňa skôr denné svetlo, po zotmení tlmené, nie príliš ostré. Svietidlo umiestnite tak, aby si dieťa nevytváralo tieň, pri pravákoch z ľavej strany a naopak. 

Povedzme si o svetle viac. Ako veľmi je pre deti v rôznom veku dôležité?  

U malých detí sú vítané aj tlmené svetielka na noc. Deti sa v predškolskom veku často boja, neradi zaspávajú po tme, majú živú fantáziu a tma ju zvykne burcovať. Výnimky však aj v tomto prípade potvrdzujú pravidlo. V neskoršom veku je, naopak, dobré naučiť deti spávať po tme, nakoľko svetlo tlmí vyplavovanie hormónu spánku – melatonínu, ktorý navodzuje hlbokýkvalitný spánok. 

Ako vplýva genderové zariadenie na vývin dieťaťa? Napríklad pri chlapcoch iba mod s autíčkami, pri dievčatách ružové s princeznou...  

Je to viac-menejvec vkusu a preferencie dieťaťa. Je však dobré jeho názor a vkus rešpektovať a nevnucovať mu gender očakávania. 


Aké farby všeobecne vhodné do detskej izby? 

Tlmené, pastelové, skôr svetlé. Nie výrazné veľké vzory, ktoré by mohli dieťa prestimulovať, teda senzoricky preťažiť. Môže byť potom mrzuté a rýchlejšie unavené. Ak veľký vzor, tak len jeden a v súlade s vkusom a vekom dieťaťa. Vzory by mali byť ľahko vymeniteľné, napríklad skôr obrázky či dekorácie na stenu, ktoré sa ľahko vymenia, a nie tapety.  

Odporúčate myslieť aj na veľkosť nábytku? Povedzme, je v poriadku kupovať pre menšie deti hneď väčšiu posteľ? 

Je to v poriadku, no je tiež dobré, ak vo väčšej posteli môžumať obľúbeného plyšáka, vankúšik, alebo niečo, čo posteľ vyplní a majú sa k čomu pritúliť.  

 

Aké zmeny urobiť v izbe, keď už dieťa začína dospievať? 

Je vhodné dopriať súkromie, hlavne pri deťoch rôzneho pohlavia, ktoré zdieľajú izbu. Potrebujú si chrániť súkromie, mať sa kde prezliecť, vedieť sa „stiahnuť“. Ak nie je možnosť zariadiť samostatizby, odporúčam izbu opäť trochu rozčleniť, rozdeliť nábytkom či zástenou. 

Spoločná izba ich vo všeobecnosti učí rešpektu, porozumeniu, hľadaniu kompromisov a aj riešeniu konfliktov. V puberte je už však vhodnejšie, aby mali deti rôzneho pohlavia, alebo deti vo veľmi rozdielnom veku či s veľkým vekovým rozostupom, samostatnú izbu, ak je tu tá možnosť. 

Do akej miery a akým spôsobom rešpektovať súkromie detí? 

Záleží od veku. Dovoliť deťom zamykať sa nie je bezpečné, ale pri rešpektovaní súkromia ani tie staršie nepotrebujú nutne zámok. Aksa naučíme klopať, dáme im najavo, že si ich súkromie vážime a nezaskočíme ich. Nie je cieľom ich načapať“, ale budovať v vzájomnú dôveru. Malé tajomstvá sú dôležité.