Záhradná architektka: Nerobte v slovenskej záhrade malé Toskánsko

Záhrady, balkóny a terasy naše každodenné. Kde robíme pri ich realizácií najväčšie chyby? Čo platí pre malé, veľké či kopcovité dispozície? A akú rolu zohráva svetlo? Krajinná architektka a spoluzakladateľka obľúbeného bratislavského kvetinárstva Ateliér Papaver, Ing. Lenka Hlubinová Vargová, nám tieto otázky zodpovedala v mimoriadne obohacujúcom rozhovore.

Na prvý pohľad je hneď jasné, že nezapadáte do kolónky bežného kvetinárstva s natočenými stuhami a glitrovým sprejom. Venujete sa kvetinovej škole, výzdobe svadieb či záhradnej architektúre. Ale skúste vlastnými slovami. Čím je Ateliér Papaver výnimočný?

Od prvého dňa, kedy sme otvorili, písal sa rok 2010, sme kvety prezentovali také, aké sú. Neprerábali sme ich, nevystužovali drôtikmi, nedopĺňali sme kytice šialene farebnými umelými ozdobami. Na jar robíme s jarným rastlinným materiálom, v lete s letným, a tak to ide po celý rok. Jednoduché.

Máme svojský výber kvetov a ich kombinácie. Každá kytica je pre nás malá záhradka vyžarujúca pozitívnu melanchóliu, jemnosť, vôňu, rozmanitosť a je nedbalo elegantná. Nenasledujeme každý rok sa meniace trendy. Jedinou našou inšpiráciou je príroda.

Je tiež veľmi dôležité, že aj my sami máme radi Ateliér Papaver. Nie je pre nás iba nejakou firmou, kam chodíme do práce a prostredníctvom ktorej si zarábame na život. To je náš život. Ničomu, s výnimkou medziľudských vzťahov, nedávame toľko vlastnej energie. Je súčasťou môjho života už 12 rokov a mení sa v čase tak, ako je treba, aby boli šťastní nielen naši zákazníci, ale aj náš tím. Verím, že aj toto je u nás cítiť.

Máme za sebou dlhé obdobie pandémie. Vnímate, že sme sa viac venovali zveľaďovaniu svojich záhrad a domovov kvetmi, a vy ste mali viac práce?

Myslím, že pandémia zmenila rozmýšľanie ľudí o ich záhradách, terasách či balkónoch k lepšiemu. Akoby im viac záležalo na každom metri štvorcovom nachádzajúcom sa vonku. Záujem o návrh záhrad je rovnako veľký, ale pociťujem väčší záujem o návrh terás a balkónov. Ľudia v meste si v nich zrejme pobudli počas pandémie dlhší čas, a tak mali priestor zistiť, čo im chýba. Tiež platí, že tak, ako na realitnom trhu stúpol po pandémii dopyt po chalupách, tak stúpol aj záujem o návrhy vidieckych záhrad.

Buďte v obraze s naším magazínom
Dostávajte pravidelný výber najnovších článkov
Vaša žiadosť bola neúspešná. Prosíme, skúste to znova.
Vaše prihlásenie sa prebehlo úspešne.
 

Máme my Slováci vkus? Čo hovoríte na naše interiéry a exteriéry?

Jedna vec je mať vkus, ale druhá je zorientovať sa na trhu a držať sa svojej myšlienky. Myslím, že je dnes v ponuke extrémne veľké množstvo napodobenín rôznych materiálov, ktoré pre veľa ľudí vyzerajú lákavo, ale nikdy s nimi nedosiahnu výsledky ako na obrázkoch z Pinterestu.

Môžete si kúpiť betónovú dlažbu, ktorá sa tvári ako kameň, alebo kompozitnú palubovku, ktorá predstavuje akože drevo, či zelenú clonu z umelého brečtanu, ktorá imituje živý plot. Niektoré z týchto možností sú síce cenovo dostupnejšie ako tradičné materiály, ale sú bezduché. Nemajú v sebe silu, ktorú vyžaruje pravý kameň či drevo.

V neposlednom rade vstupuje do hry aj rozpočet. Chápem, že môže byť pre veľa ľudí ťažké to všetko zosúladiť, a preto to mnohokrát v záhradách nedopadne najlepšie.

Sú aktuálne trendy, ktoré vnímate?

Pre mňa tu vždy bol a je iba jediný trend - prirodzenosť. To znamená pracovať najmä s rastlinami, ktoré sú typické pre podmienky, v ktorých sa záhrada nachádza. Používať tradičné materiály, ako sú drevo a kameň. Môže to byť aj tehla či betón, ale základ je, že sa nemajú tváriť ako niečo, čo nie sú. Čo sa týka izbových rastlín, tak som nadšená, že je o ne opäť veľký záujem. Nielen o niektoré, ale o všetky. A to je skvelé.

Panuje v našich záhradách prežitok, ktorý je už dávno pasé? Kde robíme najväčšie chyby?

Prežitkom by som nazvala používanie geotextílie, ktorá síce zabráni rastu burín, ale aj rastu rastlín, ktoré sme na plochy vysadili. Pre mňa sú nepochopiteľné aj farebné mulčovacie kôry, z ktorých si niektorí robia doslova mandaly. Tiež používanie snehobieleho mramorového štrku, ktorý nie je pre našu oblasť typický, v lete doslova vypaľuje oči a je večne špinavý.

Alebo iný príklad. Vnímam, že mnoho ľudí si radšej vyberie kompozitnú než drevenú terasu, pretože porovnávajú interiér s exteriérom. Je to častá chyba plynúca z očakávania, že vonku bude zachovaná rovnaká čistota a výdrž materiálov ako vo vnútri, a že drevo v záhrade vydrží nezmenené tak dlho ako knižnica v obývačke.

Treba sa zmieriť s tým, že na záhrade je prach, špina, listy, sneh aj dážď, nejaký ten mravec, krtko, ježko, vtáci, proste aj život iných ako sme my. A tak to má byť, tak je to správne, o tom je záhrada.

Čo je podľa vás pri realizovaní záhrad najdôležitejšie?

Určite je to kvalita prevedenia realizácie a používaných materiálov. Myslím, že návrh môže byť akokoľvek dobrý, ale pokiaľ sa použijú nekvalitné materiály alebo nejaké umelé napodobeniny, tak výsledok nebude uveriteľný.

Ako pristupovať k usporiadaniu prvkov. Dá sa napríklad záhrada rozdeliť na nejaké zóny?

Usporiadanie záhrady závisí od veľa faktorov. Vplýva jej tvar, terén, orientácia denných miestností v rodinnom dome voči záhrade, osobnosť majiteľov a ich životný štýl, orientácia voči svetovým stranám... To sú základné hľadiská, ktoré treba zohľadniť. V neposlednej rade je to praktická stránka návrhu. Je potrebné návrh koncipovať tak, aby sa dalo pohodlne dostať k jednotlivým prvkom, aby sa zbytočne neťahali inžinierske siete po celej záhrade a podobne.

Čo platí pre kopcovitú, malú alebo veľkú záhradu?

Základom je uvedomiť si, čo máme k dispozícii a prijať to. Nesnažiť sa silou mocou výrazne prerábať terén, zásadne meniť pôdne pomery, robiť v slovenskej záhrade malé Toskánsko. To je finančne nákladný a nekonečný boj. Prirodzenosť je najkrajšia a trvalo udržateľná cesta. Preto, napríklad pri záhrade v kopci, vytvoríme niekoľko malých terás, ale zvyšok kľudne môže ostať vo svahu.

Malú záhradu opticky zväčšíme tak, že použijeme jeden-dva materiály a farby, aby priestor vyznel čisto. Dlažba sa hodí veľkoformátová a farby skôr svetlejšie. V žiadnej záhrade nie je tak dôležité dôkladne pracovať s vertikálnymi povrchmi, ako sú steny či ploty, ako v malej. Ideálne je ich ozeleniť popínavkami. Studené tóny farieb, ako modrá, biela, fialová, pomôžu priestor pocitovo zväčšiť. Pomôcť môže tiež záhradné zrkadlo.

Veľkú záhradu treba rozčleniť na viacero častí tak, aby ich návštevník objavoval jednu po druhej. Časti, ktoré nevidí hneď na prvý pohľad, v ňom vzbudia zvedavosť a pôjde ich preskúmať. Veľký priestor znesie veľké záhony v rôznych farbách. Dôležité je nebáť sa stromov. Môže ich byť veľa, aby sme dostali do záhrady viac tieňa a priestor zútulnili.

Akú rolu zohráva svetlo?

Osvetlenie záhrady je veľmi dôležité. Niekedy sa však stretávam s tým, že sa predimenzuje. Nie je cieľom urobiť z noci deň a osvetliť záhradu tak, aby bola viditeľná celá. Práveže noc má v sebe čaro, pokoj a istú dávku záhadnosti. Preto sa pri návrhu osvetlenia pozerám na záhradu ako na javisko. Mám tú možnosť rozhodnúť, čo uvidím, a čo ostane v tme a bude podnecovať moju zvedavosť, alebo možno aj strach. Vyberám prvky v popredí, v strede, aj v zadnej časti, aby mal pohľad hĺbku.

Viete vybrať nejaké konkrétne typy osvetlenia, prípadne aké parametre si pri kúpe všímať?

Pri výbere osvetlenia sa vždy riadim tým, čo chcem dosiahnuť. Ak sa potrebujem dostať od jedného prvku k druhému, tak volím svietidlo s difúznym svetlom, ktoré osvetľuje časť záhrady. Ak chcem skôr dotvoriť atmosféru, tak vyberiem zapustené svietidlo do terénu a osvetlím korunu stromu zospodu. Alebo použijem malý prízemný reflektor a osvetlím zaujímavý prvok, napríklad solitérny kameň s papraďou.

Materiál svietidiel by mal byť jednotný a mal by odrážať materiály, ktoré už v záhrade použité sú. Uprednostňujem LED technológie. Veľmi dôležitým faktorom je zladiť farbu svetla jednotlivých svietidiel, napríklad do rozmedzia 2000-3000K.

 

Viete nám priblížiť konkrétnu realizáciu, ktorá vám prirástla k srdcu? Že si na ňu vždy spomeniete a máte úsmev na tvári, že toto sa podarilo.

K takýmto projektom patrí záhrada v Albrechtovom Dome v Starom Meste v Bratislave a aj postupná rekonštrukcia vidieckych záhrad v Banskej Štiavnici pri chalúpkach „Nebo nad Štiavnicou“. V oboch prípadoch sa z osvietených investorov stali moji priatelia. Kým záhrada v Bratislave ponúka priestor pre vážnu hudbu, čo je prekrásne spojenie, tak vo vidieckych záhradách v Banskej Štiavnici objavujeme dávno zabudnuté a vraciame záhradám život a prirodzenosť.